Čo sa stane, keď príde opačný extrém?

Na aké výkyvy musí byť klimaticky odolná záhrada pripravená?

V predchádzajúcej časti našej série o klimatickej odolnosti sme sa venovali horúčave a suchu.

Vysvetlili sme si, že nejde o rovnaký problém. Rastlina môže veľmi dobre znášať vysoké teploty, pokiaľ má dostatok vody, no pri dlhodobom suchu môže reagovať úplne inak.

Záhrada sa však počas roka nemusí vyrovnávať iba s jedným druhom záťaže.

Často je to presne naopak.

Po niekoľkých týždňoch sucha môže prísť intenzívny prívalový dážď.

Po nezvyčajne teplom zimnom období môže nasledovať prudké ochladenie.

Na otvorenom pozemku sa k tomu môže pridať silný vietor, ktorý zvyšuje stratu vody a mechanicky namáha rastliny.

Práve v takýchto situáciách sa naplno ukazuje význam klimatickej odolnosti.

Raz vody chýba, inokedy jej príde priveľa

Keď sa hovorí o zmene klímy a jej vplyve na záhrady, väčšina ľudí si ako prvé predstaví sucho.

Je to pochopiteľné.

Dlhé obdobie bez zrážok sa na rastlinách prejaví veľmi viditeľne.

Klimaticky odolná záhrada však musí byť pripravená aj na opačný extrém:

Predstavte si pôdu, ktorá niekoľko týždňov postupne vysychala.

Rastliny hospodária s obmedzenou zásobou vlahy a ich korene sa prispôsobujú suchším podmienkam.

Potom príde prudká búrka.

V priebehu niekoľkých hodín spadne veľké množstvo zrážok.

Zrazu už neriešime nedostatok vody, ale úplne opačný problém.

Prívalový dážď nepôsobí rovnako ako niekoľko dní miernych zrážok

Pre záhradu nie je dôležité iba celkové množstvo vody.

Rovnako podstatné je, ako rýchlo táto voda spadne.

Ak sa rovnaké množstvo zrážok rozloží do niekoľkých dní, pôda ich môže prijímať postupne.

Ak voda spadne počas jednej intenzívnej búrky, výsledok môže byť úplne odlišný.

• Časť vody môže bez úžitku odtiecť po povrchu.
• Na svahovitom pozemku môže skončiť ďaleko od rastlín, ktoré ju potrebujú.
• Do veľmi suchej alebo zhutnenej pôdy sa nemusí stihnúť dostatočne rýchlo vsiaknuť.
• V ťažkej pôde sa môže nahromadiť v koreňovej zóne a zostať tam príliš dlho.

Korene potrebujú vodu, no rovnako potrebujú aj vzduch

Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že rastline môže škodiť príliš veľké množstvo vody.

Bez vody predsa nedokáže žiť.

Jej korene však potrebujú aj dostatok kyslíka.

Ak zostáva pôda dlhodobo úplne nasýtená vodou, priestory, v ktorých sa bežne nachádza vzduch, sa zaplnia.

Podmienky na zdravé fungovanie koreňového systému sa následne začnú zhoršovať.

Tento rozdiel bude dôležitý aj pri neskoršom porovnávaní jednotlivých druhov živých plotov.

Najväčšou záťažou môže byť práve rýchle striedanie podmienok

Predstavme si pomerne bežný priebeh počasia:

Rastlina musí v krátkom čase zvládnuť dva úplne protichodné druhy stresu.

Najskôr nedostatok vody.

Potom jej náhly prebytok.

A následne ďalšie vysychanie pôdy.

Pri hodnotení klimatickej odolnosti preto nechceme posudzovať iba schopnosť prežiť sucho.

Sledovať budeme aj to, ako rastlina reaguje na vodné extrémy ako celok.

Vietor: významný vplyv, ktorý nie je vždy viditeľný

Ďalším faktorom, ktorý sa pri plánovaní záhrady často podceňuje, je vietor.

Keď silno fúka, všimneme si predovšetkým pohyb konárov a listov.

Prirodzene nám napadne otázka:

Mechanická odolnosť je, samozrejme, dôležitá.

Z pohľadu klimatickej odolnosti má však vietor ešte ďalší význam.

Rastlinu totiž nezaťažuje iba mechanicky.

Vietor môže byť neviditeľným „zlodejom vody“

Pri intenzívnom prúdení vzduchu môže rastlina strácať vodu rýchlejšie.

Zároveň sa zrýchľuje vysychanie povrchu pôdy.

Aj dve rovnaké rastliny vysadené v dvoch záhradách preto môžu potrebovať rozdielne množstvo vody.

Množstvo zrážok môže byť rovnaké.

Vlastnosti pôdy môžu byť podobné.

Rovnaká môže byť aj intenzita slnečného žiarenia.

Vodná bilancia oboch rastlín však môže byť úplne odlišná.

Mimoriadne náročná kombinácia: horúčava + sucho + vietor

V predchádzajúcom článku sme sa venovali spojeniu vysokých teplôt a nedostatku vody.

Teraz k týmto podmienkam pridajme silnejší vietor.

Rastlina musí naraz zvládať:

• intenzívne slnečné žiarenie,
• vysokú teplotu,
• postupne vysychajúcu pôdu,
• zvýšenú stratu vody,
• mechanické namáhanie výhonkov a konárov.

Aj tento príklad ukazuje, prečo nemožno klimatickú odolnosť vyjadriť jediným číslom alebo jednou vlastnosťou.

Rastlina môže dobre znášať horúčavu aj sucho, no na mimoriadne veternom stanovišti môže potrebovať odlišné podmienky a intenzívnejšiu starostlivosť.

Vietor však nie je za každých okolností nepriateľom

Ani pôsobenie vetra nemožno hodnotiť príliš zjednodušene.

Mierne prúdenie vzduchu môže za určitých podmienok rastlinu ochladzovať a pomáhať obmedzovať prehrievanie listov.

Problém vzniká najmä vtedy, keď je vietor:

• dlhodobý,
• silný,
• veľmi suchý,
• studený,
• alebo sa spája s ďalšími nepriaznivými podmienkami.

Preto ani pri vetre nestačí povedať:

Potrebujeme vedieť:

Živý plot môže pôsobenie vetra postupne zmierniť

Práve v tomto smere má živý plot jednu veľmi užitočnú vlastnosť.

Mladé sadenice musia najskôr zvládnuť podmienky veterného stanovišťa.

Postupne však rastú, rozvetvujú sa a zahusťujú.

Z jednotlivých rastlín časom vznikne súvislá zelená stena.

Tá dokáže spomaliť prúdenie vzduchu a vytvoriť za sebou chránenejšiu časť záhrady.

Môže napríklad:

• vytvoriť príjemnejšie závetrie pri terase alebo mieste na oddych,
• obmedziť vysušovanie ďalších rastlín,
• zachytávať časť prachu prichádzajúceho z okolia,
• vytvoriť priaznivejšie podmienky v chránenej časti pozemku.

Znamenajú miernejšie zimy koniec problémov s mrazom?

Mohlo by sa zdať, že ak sú zimy celkovo teplejšie, mrazuvzdornosť rastlín už nebude taká dôležitá.

Skutočnosť však nie je taká jednoduchá.

Pre rastlinu nie je rozhodujúca iba najnižšia nameraná zimná teplota.

Veľmi dôležitý je aj celkový priebeh zimy.

Predstavme si dlhšie obdobie nezvyčajne teplého počasia.

Rastlina môže začať reagovať na vyššie teploty a postupne strácať časť hlbokého zimného pokoja.

Potom príde náhle ochladenie.

Podmienky sa počas krátkeho času výrazne zmenia.

Zimnú odolnosť musíme hodnotiť v širších súvislostiach.

Mrazuvzdornosť a celková zimná odolnosť nie sú úplne rovnaké

Údaj, ako napríklad:

je užitočnou informáciou.

Sám osebe však nepopisuje všetko, čo rastlina počas zimy zažije.

Záleží napríklad na:

• dĺžke mrazivého obdobia,
• predchádzajúcom priebehu počasia,
• aktuálnej kondícii rastliny,
• veku výsadby,
• intenzite vetra,
• vlhkosti pôdy,
• tom, či sa rastlina nachádza v hlbokom vegetačnom pokoji.

Rizikom môžu byť aj neskoré jarné mrazy

Typickým príkladom je nasledujúca situácia:

Na jar príde niekoľko veľmi teplých dní.

Vegetácia sa rýchlo prebúdza.

Púčiky sa začnú otvárať a objavujú sa mladé výhonky.

Potom sa na niekoľko nocí vráti mráz.

Dobre vyzretý konár môže takúto teplotu zvládnuť bez väčšieho poškodenia.

Mladý, čerstvo vyrastený výhon však môže byť podstatne citlivejší.

Vietor ovplyvňuje rastliny aj počas zimy

Teraz spojme dva nepriaznivé vplyvy.

Zimný mráz a silný vietor.

Studený a suchý vzduch môže zvyšovať stratu vody z nadzemných častí rastliny.

Pôda pritom môže byť veľmi studená alebo zamrznutá, takže korene majú obmedzenú možnosť stratenú vodu dopĺňať.

Tento problém je významný najmä pri vždyzelených druhoch, ktoré si zachovávajú listovú plochu aj počas zimy.

Pri opadavých živých plotoch býva riziko spravidla menšie, pretože po opadaní listov sa výrazne zníži plocha, z ktorej sa môže odparovať voda.

Mladá sadenica znáša extrémy inak než dospelý živý plot

Rovnako ako pri suchu musíme zohľadniť vek a stupeň zakorenenia výsadby.

Dobre zakorenený živý plot starý niekoľko rokov má:

• rozsiahlejší koreňový systém,
• pevnejšie a silnejšie konáre,
• väčšiu zásobu energie,
• čiastočne vytvorenú vlastnú mikroklímu,
• lepšiu schopnosť reagovať na krátkodobé výkyvy.

Čerstvo vysadená sadenica tieto výhody ešte nemá.

Správna starostlivosť počas prvých rokov je preto mimoriadne dôležitá.

Skutočná odolnosť rastliny sa vytvára postupne

Ide o jednu z najdôležitejších myšlienok celej našej série.

Ak si vyberieme klimaticky odolný druh, neznamená to, že je všetko vyriešené už v okamihu výsadby.

Prirodzená odolnosť rastliny sa môže naplno prejaviť až vtedy, keď dostane možnosť:

• dôkladne sa zakoreniť,
• vybudovať zdravý koreňový systém,
• zosilnieť,
• vytvoriť dostatok nových výhonkov,
• prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam stanovišťa.

Ako zistíte, že je Vaša záhrada vystavená výrazným extrémom?

Nepotrebujete na to zložité meracie zariadenia.

Veľa Vám napovie pozorné sledovanie pozemku počas rôzneho počasia.

Po prívalovom daždi sledujte

• Kde zostáva stáť voda?
• Ako dlho sa tam udrží?
• Kadiaľ voda odteká?
• Kde sa pôda mení na blato?
• Ktoré miesto je už na druhý deň takmer suché?

Počas veterného počasia si všimnite

• Ktoré časti záhrady sú prirodzene chránené?
• Kde je prúdenie vzduchu najsilnejšie?
• Nevytvára sa medzi domom a plotom veterný koridor?
• Nebude plánovaný živý plot stáť priamo proti prevládajúcemu smeru vetra?

Počas zimy a na začiatku jari sledujte

• Kde zostáva sneh najdlhšie?
• Na ktorých miestach sa najčastejšie udržiava námraza?
• Kde začínajú rastliny pučať ako prvé?
• Ktoré časti záhrady opakovane poškodzujú neskoré mrazy?

Neplánujte záhradu iba podľa jedného priaznivého roka

Je možné, že počas niekoľkých posledných rokov nevznikol na Vašom pozemku žiadny výraznejší problém.

To však ešte neznamená, že podmienky sú ideálne pre každý druh rastliny.

Pri dlhodobom plánovaní si skúste spomenúť aj na náročnejšie obdobia.

• Kedy bolo sucho najvýraznejšie?
• Kde sa po prudkom daždi hromadila voda?
• Z ktorého smeru prichádza najsilnejší vietor?
• Ktorá časť záhrady býva počas zimy najchladnejšia?

Klimaticky odolná rastlina nie je nezničiteľná

Dostávame sa k jednému z najčastejších nedorozumení spojených s touto témou.

Ak určitú rastlinu označíme za klimaticky odolnú, nechceme tým povedať:

Takýto druh neexistuje.

Naším cieľom preto nebude zostaviť jednoduchý rebríček:

Takéto poradie by bolo príliš zjednodušené a v praxi málo užitočné.

Namiesto toho budeme jednotlivé vlastnosti posudzovať samostatne.

Teraz už poznáme najdôležitejšie časti skladačky

V predchádzajúcich článkoch sme postupne spoznali:

• mikroklímu záhrady,
• pôdu a koreňový systém,
• horúčavu,
• sucho,
• nadbytok vody,
• vietor,
• mráz a zimné výkyvy.

Teraz môžeme pristúpiť k ďalšiemu dôležitému kroku.

V nasledujúcej časti si ukážeme, ako budeme klimatickú odolnosť jednotlivých rastlín hodnotiť v praxi.

Nebudeme hľadať jedného absolútneho víťaza.

Každý druh budeme posudzovať v niekoľkých samostatných oblastiach:

Vysvetlíme tiež, prečo rastlina s piatimi hviezdičkami v jednej oblasti nemusí byť automaticky najlepšou voľbou práve pre Vašu záhradu.

Práve podľa tohto princípu budeme vytvárať náš Profil klimatickej odolnosti WonderHedge.

Pretože záhrady budúcnosti sadíme už dnes.