Tento príbeh siaha až do dávnych čias, keď ešte žila moja prababička – žena plná múdrosti a lásky k prírode. Bola to doba, keď bol svet o niečo pomalší a rodinné hodnoty a tradície mali obrovský význam.
Moja prababička bola v dedine známa nielen svojou oddanosťou rodine, ale aj hlbokou znalosťou bylín a rastlín. Jej záhrada bola ako malá botanická oáza – plná liečivých bylín, rôznych rastlín a kríkov, o ktoré sa s láskou starala. Vždy mala po ruke liek na každý neduh – od obyčajnej nádchy až po vážnejšie problémy.

Spomienky na ňu sú stále živé, akoby som ju naposledy videl len včera. Na každom rodinnom stretnutí – či už to bola veľká oslava alebo len drobná návšteva – sa vždy našiel čas na príbehy o nej.
Jedna z mojich najživších spomienok sa viaže na zimný deň, keď sme sa s otcom vybrali na sánkach do neďalekej dediny. Vtedy, keď napadol prvý sneh, bola krajina prikrytá bielou perinou, ktorá všetko premenila na rozprávkovú scenériu.
Môj otec, ako zverolekár, bol zavolaný k chorému zvieraťu a ja som mal tú česť ísť s ním. Pre malého chlapca to bolo nezabudnuteľné dobrodružstvo, hoci mi bola zima, ktorá prenikala cez všetky vrstvy oblečenia.
Keď sme sa vrátili domov premrznutí na kosť, prababička už na nás čakala s teplým úsmevom a svojou špeciálnou marmeládou. Bola to marmeláda, ktorú nazývala lekvár „dvoch lekárnikov“ – vraj pre jej zázračné účinky.
Tvrdila, že receptúra v sebe nesie múdrosť a skúsenosti dvoch skutočných lekárnikov. Dodnes si pamätám na jej sladkú, mierne trpkú chuť, ktorá ma vždy zahriala a dodala mi silu. Či to bol placebo efekt alebo skutočná liečivá sila – cítil som sa po nej vždy lepšie.
Prababička často hovorievala, že tajomstvo zdravia sa skrýva v prírode a v tom, ako sa o ňu staráme. Jej záhrada bola dôkazom tohto presvedčenia – a medzi všetkými rastlinami, ktoré pestovala, vynikal dlhý živý plot z jarabiny čiernej (arónie). Pre ňu to nebol len zdroj surovín na marmelády, ale aj symbol odolnosti a sily.
Dnes, keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že práve tento živý plot a jeho plody mohli byť kľúčom k môjmu pevnému zdraviu, ktoré ma sprevádza dodnes.
Rokmi som začal oveľa viac chápať, čo pre nás prababička znamenala – jej záhradničenie, jej bylinky, jej láska k prírode a rodine. Jej odkaz v podobe zdravých návykov a úcty k prírode si nesiem po celý život.
Aj keď už dávno nie je medzi nami, jej duch je prítomný vo všetkom, čo robím. Každé ráno, keď si pripravujem čaj z bylín, ktoré si pestujem sám, cítim, akoby bola pri mne. A vždy, keď prechádzam popri plote z čierneho jarabinu, spomeniem si na ňu a na jej vášeň pre prírodu.
Dnes, ako päťdesiatnik, chápem hodnotu rodinných príbehov a tradícií. Prababička nás naučila nielen láske k prírode, ale aj vzájomnej podpore a súdržnosti. Jej životná múdrosť a starostlivosť o rastliny vytvorili z nášho domova miesto, kde sa každý cítil vítaný a milovaný. Hoci odvtedy uplynulo mnoho rokov, jej príbehy žijú ďalej v našich srdciach – a dúfam, že raz ich odovzdám aj svojim deťom a vnúčatám.
Sadenice arónií si môžete objednať tu >>>
